Páni z Avatáru!
Zuzana Koubová
Som duchovne praktikujúci človek, rovnako ako aj Vy. Na základe svojich skúseností z praxe nachádzam vo Vašich prezentáciách na stránkach Kauzy Vacek pár základných nezrovnalostí, ktoré ma vedú k záveru, že vo svojej praxi zrejme zanedbávate určité doležité aspekty, čo Vás vedie, dá sa povedať, opačným smerom.
Na ozrejmenie toho je potrebné sa povzniesť nad osobné stanoviská, a pozrieť sa na situáciu trochu z nadhľadom. Z historického hľadiska žijeme v dobe, kedy nám velkú väčšinu práce nutnej na každodennú obživu, bývanie, dopravu atď. nahrádzajú rozne stroje a prístroje. Stačí na to letmý pohľad do našich domácností, a porovnať to s bežným životom ľudí napríklad pred sto rokmi. Máme vďaka tomu v porovnaní s nimi ohromnú úsporu času a energie k dispozícii. Druhým plus je doba, v ktorej žijeme. Nie len, že je po 40 ročnej nadvláde materiálne založeného totalitného režimu opäť sloboda prejavu, vyznania, tlače, pohybu, ale máme k dispozicii internet a s ním neobmedzené množstvo voľne dostupných informácií všetkého druhu včetne duchovných naúk. Dokonca máme fotografie, zvukové aj obrazové nahrávky duchovných majstrov, čo ešte v nedávnych dobách vobec neexistovalo. Nevládne tu dokonca ani náboženská nesloboda, nikto nás neprenasleduje, nemučí, nekrižuje a neupaľuje za to, že vyznávame niečo iné, ako tí, čo sú práve pri moci. Skrátka samé výhody. Človek, ktorý naozaj chce, sa nemá načo vyhovárať a pomocná ruka je na každom kroku. Stačí mať oči otvorené.Vy máte ešte jednu nemalú výhodu v tom, že ste mali možnosť časť svojej cesty kráčať pod vedenim majstra, dokonca ste patrili priamo do rodiny (p.Tomáš) a okruhu najbližších (p.Pařík).Všetky výhody sú však výhodami len dovtedy, ak ich dokážeme správne využiť, a nie naopak. Táto Vaša posledne menovaná výhoda, čo samozrejme platí aj pre iných v podobnej situácii, može priniesť so sebou problémy pre praktikujúcich s odchodom majstra z tela. Opäť sa tu oplatí uplatniť onen nadhľad, a uvedomiť si, že sa nám dostalo na určitý úsek cesty zvýšenej pomoci ku tomu všetkému, čo už máme, na to, aby sme sa naučili všetko potrebné, a boli sme schopní sami dojsť do cieľa, a nie nato, aby sme sa naopak snažili menej a automaticky sa považovali za duchovne vyspelejších, ako ostatní. A práve po odchode majstra z tela nám už žiadne príbuzenské vzťahy, žiadna vonkajšia príslušnosť k niekomu alebo niečomu nebude nič platná, ak sme sa nenaučili správne žiť vzťah majster a žiak ešte za života majstra v tele. Pokiaľ majstra obmedzujeme na telo a vonkajšie prejavy osobnosti, s jeho odchodom z tela strácame to živé najpriamejšie vedenie a zostáva nám len náuka v knihách, ktorá nám tiež nepomože, ak ju nedokážeme sami uvádzať do života. Pokiaľ dokážeme žiť vzťah majster a žiak v správnom duchu s tým, že majster je ono vedomie Ja som, duch neobmedzený časom ani priestorom, nestrácame jeho odchodom nič a správnou praxou dosiahneme trvalej jednoty s ním. V tomto zmysle je nutné chápať neustále zdorazňovania p.Vacka o nutnosti správneho vzťahu majster a žiak, rovnako aj jeho poukazovanie na to, že majster a Boh-naša pravá božská podstata sú jedno, na rozdiel od jeho tela a zvonka videných prejavov osobnosti majstra. Nepíše to preto, že by chcel, aby praktikujúci považovali jeho vonkajšiu osobnosť za Boha... Je nevyhnutné si uvedomiť, že všetci bez rozdielu sme duchovne praktikujúci a naše majstrovstvo sa meria trvalým zvládnutím praxe a ničím iným, a to musí dokázať každý sám vlastným úsilím. Zrejme tu niekde bude pes zakopaný, čo sa náplne tejto kauzy z Vašej strany týka.
Celý tento spor, kvoli ktorému ste zriadili aj blog Kauza Vacek, pred časom začal povodne sporom o to, či je ego božské, ako uviedla Míla Tomášová v svojej knihe. Na vyriešenie tohoto sporného bodu by nám teoreticky malo stačiť otvoriť rozhovory s Mahárišim, kde nachádzame dostatok výrokov o nebožskosti ega ako opaku našeho pravého božského Ja.
Pre tých, ktorí tú možnosť nemajú, alebo ešte sami iba začínajú p.Vacek uviedol, že tento výrok nie je pravdivý. Na základe toho ste spustili nenávistnú kampaň plnú osobných urážok a obviňovania zo všetkého možného, a pokračujete v nej už pár rokov dodnes. Ba čo viac, stále naberáte na obrátkach, zapájate do svojich útokov každého, kto Vám oponuje, celkom bežne používate sprosté urážky, aj keď skutočný dovod celej kauzy sa Vám už na začiatku kamsi stratil. (Len pre zaujímavosť, predstavte si,že existujú aj takí ľudia medzi nami, ktorí ani nenazývaju sami seba duchovnými, a predsa sa dokážu na rozdiel od Vás ovládať natoľko, aby dokázali na verejnosti vystupovať slušne, a niektorí to dokážu dokonca aj v súkromi!)
Podľa náuky je základným predpokladom pre duchovný pokrok očista charakteru a mysli. Neznamená to, že si o sebe myslím, že som čistý a dobrý a je to. Je potrebné trvalé a neochvejné sústredenie priamo v zdroji myšlienok tak, aby každý nádych a výdych bol pevne pod kontrolou, trvalé bdelé sústredenie na každý pohyb mysli a rozpúšťanie síl, ktoré sme sami do nej dlhodobo vkladali a ktoré nás často proti našej voli ťahajú naspäť do neslobody a ega. Podľa mojich skúseností je to boj, ktorý trvá roky.A viem, že nemá nádej na úspech ten, kto s tým každú chvíľu sekne, a nechá sa unášať všetkým možným bez rozlišovania.Vo Vašom prípade si dovolím silne pochybovať o takto vyvíjanom úsilí.Vaše články sa zaoberajú z tohoto pohľadu naozaj vecami z hľadiska duchovnej cesty nepodstatnými s úmyslom očierňovať tých, čo sa Vám dostanú do rany a stále viac naberajú na obrátkach aj čím ďalej, tým vulgárnejšie výrazy, ktoré používate.To nie sú z hľadiska praxe nejaké chvíľkové pochybenia, ale dlhodobo zanedbávaná záležitosť. O to ťažší a pracnejší bude návrat.Opäť aj tu platí ono staré známe, že keď dvaja robia to isté, nie je to to isté. Na duchovnom poli rozhoduje trvalé zvládnutie praxe, a v tomto sa Vaše snahy o sťahovanie p.Vacka na Vašu úroveň, namiesto, aby ste pridali vo vlastnom úsilí,a dokázali sami toho, čo on,( alebo Míla Tomášová) stávajú smiešnymi.
Na záver uvádzam úryvok z knihy od Guru Rimpočheho „O překážkách na duchovní cestě“, ktorý mne samej pomáha si pripomínať, akých darov sa nám dostáva, a ako ich čo najlepšie využit a nepremrhať. Možné je oboje, to druhé oveľa lahšie. Stačí si vybrať.
„Praxe Dharmy, jež přináší vysvobození z oceánu samsáry, je v každém případě nezbytná. Jestliže to nepochopíš, není pravděpodobné, že znovu dosáhneš lidského těla za svobodných a příznivých podmínek. Je to pravděpodobné asi tak, že hrách hozený na stěnu zde ulpí, nebo že želva, jež se vynořila z hlubin moře ,prostrčí hlavu okem, které leží kdesi na hladině, nebo jako to ,že se semínko sezamu hnané větrem zachytí zrovna na špičce jehly. Pro ilustraci, jak vzácné je prožít život člověka ,může sloužit následující obraz: když si představíme všechny bytosti šesti sfér jako hromadu zrní,skoro celá je utvořena z ďáblů, hladových duchů a zvířat, polobozi tvoří tenkou vrstvu a bozi s lidmi jen samotný vršek. Kdyby ste mohli vnímat všechny bytosti z jiných sfér existence , nahlédli by ste, jaké je množství těch, na které se cenné lidské tělo nedostalo.“
Tak Guru Rimpočhe osvětlil poměry mezi množstvími bytostí, přebývajicích v různých světech.
„Pakliže získáte v důsledku předchozích činů ono tak vzácné lidské tělo, ale budete hluší, slepí, zmrzačení nebo duševně poškození, nebudete se moci tešit ze svých schopností a těžko budete moci praktikovat nejvyšší Dharmu.
Jestliže se narodíte v odlehlých končinách mezi barbary, opět vám nebude dána možnost zvolit si cestu Dharmy.
Jestliže se zrodíte uprostřed odpadlíků s nepravým pohledem ,ani tehdy nebudete moci vstoupit do Buddhova učení.
Jestliže vám bylo dáno narodit se v této příznivé sféře zvané Džambudvípa, v době, kdy je Buddhovo učení všeobecně známé, máte lidské telo vybavené plnými schopnostmi, potkali jste svatého lamu a dostává se vám tolik volnosti, že můžete jednat ve shode se svým přesvědčením, je nepraktikování nejvyšší Dharmy prostě jen mrháním cenným lidským tělem. Zde se dělí cesty vedoucí vzhůru a dolů. Ti kdo promarni své životy, jsou hodni politování.“
S pozdravom Ing. Zuzana Koubová