Reakce na článok "Pozorovatel jsou dveře"
Zuzana Koubová
Existuje len jedna jediná Najvyššia Skutočnosť, ktorá je za a nad mysľou a preto je rozumom nepochopiteľná. Je veľmi ťažké snažiť sa jej prežitok "obúvať" do slov pre poučenie bytostí v stave pádu z nej, a to aj napriek zavedenej jednotnej terminológii, práve kvoli chýbajúcemu priamemu prežitku Najvyššej Skutočnosti.
Porovnávať Najvyššiu Skutočnosť - život v Bohu a jej opak, pád z nej - život v egu a jeho svete bez Boha, preto môže iba ten, kto sa v Najvyššej Skutočnosti dokáže uvedomiť.
Preto mi pripadá z tohto pohľadu veľmi vhodne zvolené prirovnanie pozorujúceho vedomia Já jsem ku dverám, ktorými sa dá vchádzať aj vychádzať na obe strany. Vchádza a vychádza sa pozornosťou vedomia a jej oživujúcou mocou sa aktivuje tá strana, kam je pozornosť viac zameraná. Dalo by sa to prirovnať aj k miskám váh, kde vždy prevažuje strana s vačším množstvom pozornosti a stredom váh je ono pozorujúce vedomie.
Z pohľadu bytostí v stave pádu žijúcich v egu preto cesta vedie trvalým odnímaním pozornosti a jej oživujúcej moci všetkému pozorovanému a jej privracanie na vedomie seba si vedomého pozorovateľa, ktorý je dverami k životu vo vedomí Najvyššej Skutočnosti. Tu treba zdôrazniť SEBA SI uvedomujúceho pozorovateľa rozlíšeného vo vedomí. Keď sa pozorujúce vedomie zamieňa za rozlišovanie v úrovni mysli , ktoré sa deje zastavovaním jej činností, je to energeticky veľmi nestály stav, z ktorého vytrháva každý trochu silnejší podnet práve kvôli chýbajúcemu prevažujúcemu množstvu moci pozornosti vedomia smerovanému na samotné vedomie, ktoré robí Seba si vedomé pozorujúce vedomie z ega stotožneného s dočasne zastavenou a neočistenou mysľou.
Z pohľadu života v Najvyššej Skutočnosti je to zas udržiavanie pozornosti a moci vedomia v samotnom pozorujúcom vedomí bez jeho straty v pozorovanom. Inými slovami na oboch stranach je vyžadovaná sústavná bdelosť a rozlišovanie. Takto je zachovaná slobodná vôľa, ale aj následky za jej nesprávne použitie.