Ze života přátel ze Slovenska
hledající
Ahoj Jirko!
píšem Ti po dlhej dobe, neznamená to ale, že som na cestu alebo Vás zabudol. Naopak denne sa presviedčam o jej sile a o Milosti, ktorá nás (mňa) postretla. Tiez sledujem web a ďakujem za každú novú knihu, špeciálne Tvoja Stezkou siddhů je úžasná, silná, neviem akými slovami by som ju ešte opísal...Proste sama vedie do stavu, ktorý opisuje a to bol pre mňa vždy znak najvyšší...
Mám v osobnom živote za sebou veľmi ťažké obdobie, rozvod a s tým spojené všetky zmeny...Vďaka átmavičáre a upevneniu v pozorovateli som to zvládol, ale nie vždy som dokázal myseľ odsledovať a potom, keď som sa do toho hluku ponoril, prišlo logicky utrpenie....
Veľmi, veľmi na Vás myslím, hlavne na nášho Majstra. Viem že má veľa práce a je asi aj unavený.
Denne som s ním v spojení, občas s ním mám aj mystické sny.
Prosím, pozdrav ho odo mňa. Nezabudol som na neho a snažím sa vyvíjať vnútorné žiakovstvo tak, ako o ňom píše.
Pripájam pár slov pre neho, budem rád ak mu ich odovzdáš, ďakujem vopred a ďakujem Ti za Tvoju Múdrosť, Tvoje Slová a Vedenie.
Tomáš
* * *
Vážený Majstre!
Denne na Vás myslím, meditujem... Ťažko ohodnotím svoj stav, tam, kde som sa dostal. Nemá to totiž žiadne pre myseľ jasné prejavy. Asi najlepšie je povedať, že som sa nedostal nikde a predsa sa všetko zmenilo. Tá osoba, s ktorou som sa identifikoval postupne stráca formu a stále sa mení a pokiaľ sa sústredím na jej prvú myšlienku - ja, zistím, že vôbec nie je, čo je vlastne smiešne...Ale potom sa opäť prejaví a ja musím byť veľmi bdelý. Občas sa v nej stratím a to potom strašne "bolí".... Ale keď som "slobodný" tak som vnútorne šťastný a nič sa ma netýka a to šťastie je úplne normálne a viem, že ho nechcem nikdy stratiť. Dávam si pozor, aby sa toho nechopila myseľ, ako píšete, inak je hneď z toho dualita. Vlastne všetko, čo píšete sa nakoniec prejavuje ako úplná pravda, ale až keď to zažijem, potom to pochopím. Pred tým si to myseľ predstavovala a bolo ťažké tie koncepty rozbiť. Tak som si zvykol nedržať sa predstáv o tom, čo čítam...
Viem, že za toľko rokov praxe to nie je žiadny úžasný výsledok, vďaka Vašej Milosti a Milosti Božej však nie som úplne stratený...Keď vidím ľudí okolo seba, ich ciele a snahy...Jediné, čo cítim je súcit. Ale je mi jasné, že ich nezmením, ani im nepomôžem, musím ich nechať ísť, dotyk toho vyžarovania je pre nich viac ako slová alebo činy. A poraziť hmotu a rozmraziť ducha nie je také ľahké...
Viem, že ceste som nedal všetko, čo som dať mohol a urobil som veľa chýb, všetky zo stotožnenia sa s mysľou, mysliac si , že som to ja...Odpusťte mi prosím, že som s Vami nebol tak často, ako by som mohol.
Zmenil som teraz svoj život, som často vo Francúzsku a chodím na Slovensko. Veľmi rád by som Vás opäť videl...Ďakujem za všetko!