Působení semináře v Kostolanech
Monika
Vážený pán Vacek,
Konečne som po mnohých bezvýsledných pokusoch nabrala odvahu napísať. Vedela som, že chcem, ale na druhej strane som sa bála, čo vlastne napíšem.
Viem, že slovami sa toho mnoho vypovedať nedá, a že naša snaha, úsilie, vytrvalosť a postup na ceste sú pre Vás dostačujúcím poďakovaňím, predsa som chcela POĎAKOVAŤ aj takýmto spôsobom. Som mladá slečna (20 rokov), ktorá sa z nekonečnej Božej Milosti dostala k učeniu pred rokom a pár mesiacami. Už vtedy som vedela, že nič iné pre mňa už nemôže byť cennejším. Začala som teda usilovať a zistila, že je to tá Pravá cesta k vyslobodeniu. Viem, že to nie je cesta ľahká a bez prekážok, ale v snahe a oddovzdanosti k Bohu pomaly kráčám. To čo pre nás robíte svojou prítomnosťou je Milosť nad všetky ostatné. Veľmi si to vážim. Vážim si aj Vaše spoločné semináre (Kostolany som už navštívila 2x), ktoré mi dodávajú silu pre ďalšiu prax a samozrejme pomáhajú prehlbovať dosiahnuté poznatky. Tohtoročný seminár bol pre mňa neopísatelným. ĎAKUJEM. Dodal mi opäť silu a motiváciu a hlavne prehlbil moju vnútornú otvorenosť Božej Milosti a tiež pokoru v Srdci, bez ktorej si neviem meditáciu ani predstaviť. „Štartérom“ k napísaniu týchto pár riadkov bola kniha – jedno z vašich pametí – ktorá pry každej stati vťahovala do stavu Blaženosti a túžby po Poznaní čoraz viac a viac. Nesmierna vďaka za ňu a taktiež aj za všetky ostatné, ktoré sú pri ich študovaní meditáciou samou. Je cítiť, že ste do nich vložil kúsok Seba, svojej Milosti. Tak som pomaly vyčerpala slová, nemám pociť, že je ešte čo napísať, a tak sa blížím k záveru. Ešte raz ĎAKUJEM za všetko a dúfam, že s milosťou Majstra budem vytrvalo pokračovať na ceste k Bohu – k Sama sebe, k Poznaniu.
Želám Vám ešte veľa sil, aby som mohla byť omilostená Vašou prítomnosťou na jednom zo společných seminárov.
Vaša verná a usilujúca „žiačka“ Monika
Rimavská Sobota, 13.9.2007