Meditace na horizont
Zuzana Koubová
Drahý pán Vacek!
Včera na meditácii u Vás som sedela na stoličke oproti oknu, bolo jasno a pohľad som mala uprený niekam do diaľky, lebo sa tým automaticky rozširuje vedomie.
Zrazu mi "preblesklo hlavou", že sa mám zamerať na horizont, že sa to v niektorých duchovných smeroch doporučovalo, meditovať na horizont. Aj som si vspomenula, že som o tom už niekde predtým naozaj počula. Tak som vyskúšala, čo to urobí, najprv si uvedomovať svet pod horizontom, potom nad ním a nakoniec ma to naviedlo sa sústrediť medzi ne. Tak pod ním to symbolizuje ten obmedzený svet, v ktorom bežne ako osoby žijeme, nad ním zas to všetko presahujúce nekonečno a pomocou sústredenia sa akoby do medzery medzi ne tak, aby sme neboli ani v jednom ani v druhom, sa dostaneme do veľkého čistého poľa vedomia, ktoré je nad týmito dvoma protikladmi. V tom zmysle, že sme Vedomím, ktoré je akoby o úroveň vyššie nad všetkými uvedomovanými aj neuvedomovanými svetmi.
Dobre sa pomocou toho vyťahuje vedomie z pohltenia vo svete a v prejave do úrovne absolútneho čistého Vedomia, kde je všetko čistým Vedomím a nič prejavené sa ho nedotýka. Presne sa nato hodí popis z Ribhugíty, 26. kapitola.