List pre pana Vacka
Martin Záležák
Drahý pán Vacek, drahý Majster.
Na úvod chcem Vám aj Vašim blízkym popriať pokojné a šťastné Vianočné sviatky.
Zo srdca ďakujem za Vašu novú knižku, ktorá je pokladom dostupnej duchovnej literatúry, či skôr podrobnou mapou k pokladu najväčšiemu. O to viac ma mrzí, že neustále musíte čeliť hanebným a zbabelým útokom zo strany nepriateľov Pravdy a nášho spoločenstva úprimne usilujúcich o svoju očistu a návrat do svojho pravého domova. Ste náš Otec, ktorý čaká na svojich márnotratných synov a viem že nás milujete Božskou láskou.
Je obdivuhodné, s akým zápalom sa napriek všetkým zdravotným ťažkostiam venujete nám hľadajúcim a najmä bráneniu a šíreniu Pravdy. Našťastie nie sú všetci takí ako „avatári“, ktorí na rozdiel od normálnych ľudí vykonávajú svoju každodennú potrebu nie na WC, ale na svojich internetových stránkach. Spoločenstvo okolo Vašej náuky to dokazuje každým dňom, že náuka je živá, na rozdiel od učenia manželov Tomášových, čo mi je ľúto, ale na druhej strane niet sa čomu diviť, keďže šlo o náuku prezentovanú v ľúbivej forme pre širšie masy, čo zákonite nevedie k až takým výsledkom ako náuka vyžadujúca maximálnu pozornosť a úsilie, celého človeka, bez ponechania si zadných vrátok.
Je obrovským šťastím a milosťou, že máme stále možnosť stretávať sa s priamym, neskresleným učením, vedúcim ku spáse a vyslobodeniu. Ešte predtým, než sme s priateľmi začali navštevovať Vaše semináre, sme čerpali poznatky z kníh manželov Tomášových, či z prednášok a stretnutí s inými majstrami, napr. Namkhai Norbu Rinpočhe či majstrom Kaisenom. Môj najlepší priateľ Martin Škrabák pobudol dokonca u majstra Kaisena nejaký čas v kláštore vo Francúzsku. Milosťou sme sa dostali napokon k tomu najlepšiemu, čo v rámci duchovných náuk existuje, najmä je to veľmi cenné pre hľadajúcich na Slovensku, fatálne poznačenom okrem komunizmu aj silným katolicizmom, církevníctvom, ktoré je pravému duchovnému životu žiaľ už nenávratne vzdialené.
Nedá sa mi nespomenúť prednášku pána Eduarda Tomáša, na ktorú sme cestovali do Prahy a na naše sklamanie z nej. Atmosféra bola veľmi vzdialená Vašim seminárom. Veľké množstvo ľudí, medzi ktorými nechýbali takí čo tam jedli, plietli svetre či dokonca priamo spali a svojim chrápaním rušili ostatných. Meditácia bola kratučká. Podobné však boli aj prednášky Namkhai Norbu či Kaisena, na ktoré chodilo iba mnoho zvedavcov. Preto je snáď ani neoceniteľné, ako sa venujete úprimným hľadajúcim na seminároch, ktoré Vás stoja mnoho síl. Hovorím stále len o Vás, ale myslím aj na tých, ktorí Vám v tejto ušľachtilej práci pomáhajú.
V mojom okolí sú ľudia, ktorí váhajú s nastúpením Cesty a odrádza ich aj vďaka ich slabšej rozlišovacej schopnosti to, čo nachádzajú na internete, všetky tie špinavé záležitosti a nekonečné útoky nepriateľov Pravdy, ktorí sa prezentujú ako vlci v rúchu baránčom.
Mimochodom, na stránkach Josefa Studeného, gurua školy Květoslava Minaříka, nachádzame isté až zarážajúce podobnosti.
Citujem : „V současné době ovládá svět Máro, vtělené zlo. Ano Zlo-Máro je vtěleno do všech organisátorů dění i do jejich obětí. Květoslav říkal, že na duchovní úrovni Máro svítí jako sám Brahmá. Současná situace kolem Květoslavovy nauky dostala zajímavý charakter. Čtenář, který nemá možnost být obeznámen s děním, které se právě odehrává v této společnosti hlouběji, asi nepochopí. Ani mnozí členové této společnosti neví o co se jedná. Avšak jedno je jisté. Přiblížili jsme se velmi k tomu, o čem píše Květoslav ve své vizi, totiž o konci starého věku, Věku Brahmy; a starému mocnáři se ještě nechce vyklidit pole. Vyslal proto své zmocněnce, aby se pokusili Květoslavovu nauku, totiž znovu vzkříšenou Mahajánu, zlikvidovat a nahradit ji naukou, třeba líbivou a atraktivní, ale vedoucí pouze znova do světa Brahmy; ne k dokonalé svobodě, o jaké mluví Květoslav. A oni si nevybírají právě andělské způsoby, jak překážející osoby zlikvidovat. Ve vysokých sférách je boj kdo z koho, ve kterém se milost nedává. Květoslav ve svém životopise píše, že Máro velice ke konci tohoto věku zesílil a svítí jako sám Brahmá, takže běžný člověk, i třeba mystik jej rozezná jen stěží.“
Aj v tejto škole prišlo k odštiepeniu a hádkam o náuku, podobne ako u nás v prípade Hrušku a podobne. Všetky pravé náuky majú styčné body, prof. Makoň hovorí kresťanskou terminológiou o trojjedinom „Bohu Stvořiteli, Bohu Spasiteli, Bohu osvětiteli,“ doslova : „Bůh je v nás a ve všem stvoření ustavičným Stvořitelem a jeho stvořitelská činnost je umožňována rozvinutostí a povahou organismu jak organického tak neorganického (atomového). Bůh je v nás a ve veškerém stvoření obdobně ustavičně Spasitelem a ustavičně Duchem osvětitelem.“ Čo je v našej náuke jednota pozorovateľa, pozorovaného a pozorovania.
Náuka šírená manželmi Tomášovými je mŕtva, neprežila ich fyzickú smrť, ako vidno na ich pokračovateľoch, „avatároch“, ktorí namiesto zmysluplnej bohabojnej činnosti venujú svoju energiu na činnosť rýdzo deštruktívnu.
S láskou a úctou
Martin Záležák, v Bratislave 3. 12. 2009